Padlo rozhodnutie! Ideme robiť guláš nech aj ostatný vedia, ako sa u nás parádne stravujeme. Všetko sa začalo ešte doobeda kedy sme pripravovali mäso a zeleninu. Pravdaže nechýbalo kopec srandy, ale aj plaču. Všetko sa krájalo vo vnútri, aby sme zamedzili prístup muchám. Sranda začala keď sa čistila a krájala cibuľa. Aj ten najtvrdší chlap z nás si poplakal.

Neskôr po obede sme mali seminár o rovnosti pohlaví. Môj názor? Nedosiahnuteľní ciel či už v armáde, alebo v civilnej sfére. Seminár bol zameraný hlavne na oslovenia zmiešanej skupiny ľudí a používanie skôr neutrálnych oslovení. Proste je hlavné to absolvovať.

Variť sme začali okolo štvrtej. Začali sme dvaja a pomaličky sa pridávali aj ostatný chalani z partie. Každý podľa pracovných povinností.

Keď sa začalo naberať ostávali len prázdne taniere. Niektorí sa dokonca aj otočili. Nebolo to len o tom navariť a rozdať. Myšlienka bola urobiť menšiu akciu, kde by sme sa s ostatnými národnosťami viac spoznali. Účel bol podľa môjho názoru splnený na 110%. Zábava gradovala, hral sa stolný futbal, biliard, ale aj šípky. Vznikali medzinárodné skupinky a to bolo hlavné.

O niekoľko sto metrov ďalej, gradovala iná akcia. Pravdaže boli sme pozvaní aj my. Ako zástupca našich chlapcov, som sa zúčastnil osláv dňa nezávislosti Fidži.

10. 10. 1970 vyhlásilo Fidži nezávislosť a odtrhlo sa od Veľkej Británie. Pravdaže ma zaujímalo viac o tomto sviatku a preto som sa aj šiel pozrieť na ich oslavu. Dozvedel som sa, že to bolo nenásilné rozdelenie. Práve preto sa aj obyvatelia Fidži, môžu stať vojakmi Británie. Panovala veľmi kľudná atmosféra. Fidžanci spievali ich chorály a ostatný len ticho počúvali a užívali si atmosféru. Bol to parádny kontrast medzi našou párty a ich oslavou. U nás hrala hlasná komerčná hudba a u nich spievali oni sami. Vraj je toto ich tradičný spôsob zábavy, kedy sa stretnú a spolu spievajú piesne.

Niečo málo o chlapoch z Fidži. Väčšinou sú to veľký chlapi. Čo je však úplne najlepšie? Sú ako veľký mackovia. Ich hrozivý výzor vôbec nesedí s ich povahou. Dali by sa doslova natrieť na chleba a sú veľmi pracovitý.

Počas spievania kolovali nádobky so zvláštnou tekutinou. Nádobky boli kokosové orechy rozrezané napoly. Pravdaže ponúkli aj mňa na čo reagovali britský chlapi smiechom. Vysvetlím. Bol som jediný, kto tam bol pre nich cudzí. Pravdepodobne ostatných nezaujíma história a radšej sa bavia u nás. Ako tak nalievali a podávali drink ďalej, dostal sa ku mne. Pravdepodobne to ostatný už pili a vedeli, ako to chutí. Všetky oči na mne a sledovali moju reakciu na chuť drinku. Ak to mám k niečomu prirovnať tak jednoznačne k vyluhovanému Tribulus Terrestris, ktorý som pil na podporu a prečistenie ľadvín.

KAVA – nie nemám tam chybu. Kava je nápoj pripravovaný z drveného koreňa piper methylsticum. Má ľahko opojné účinky, ale nie je návykový. Po vypití sa dostaví uvoľnenie fyzické aj duševné. Nezahmlieva však vnímanie. Nápoj tlmí agresivitu a hnev. Je prezentovaná ako afrodiziakum.

Pre mňa veľmi poučný a zaujímavý deň, prežitý medzi super ľuďmi. Určite tomu napomáha aj fakt, že sme pre Britov súčasť tímu. Vďaka znalosti anglického jazyka a tým pádom s nami môžu normálne komunikovať. Nie sa len dohovárať rukami, nohami.

V prvých riadkoch sa chcem ospravedlniť za nečinnosť. Nebudem písať, že som nemal čas, ale priority som si určil iné. Určite neprestanem písať články a budem sa snažiť polepšiť.

Medzičasom sme sa zúčastnili hostiny, ktorá sa koná na počesť nových profesionálov operácie. Bola pripravená prezentácia krajín sektoru 4 (Slováci, Maďari, Srbi, Ukrajinci). Sprievodný program obsahoval slovenské ľudové tance, spoločenské hry a veľa inej zábavy.

Cez jeden voľný víkend sme sa šli pozrieť do mesta Ayia napa. Krásne mesto, s ešte krajšími plážami. More je ešte stále teplé a tak sme mohli zložiť, alebo lepšie skočiť skúšku MFR. Skáče sa z cca 10m vysokého brala do vody. Pravdaže musí to byť patrične zdokumentované a tak máme aj video nahrávku. Niekedy neskôr možno uzrie svetlo sveta.

Väčšinu dní po práci, alebo medzi službami trávim behom alebo v posilňovni. Nie je to však hlavný dôvod toho, prečo som sa chvíľu neozval. Začal som totiž písať nový príbeh, ktorý ale nebudem dávať na internet ako predošlí. Mimochodom je stále možné si ho prečítať v zložke Príbeh.

Vytúžené sa stalo skutočným!!! Zmenil sa plán a napísali ma na UN Flight. Vysvetlím… UN Flight je niečo, ako Vianoce na Cypre. Idete sa previezť vrtuľníkom po Cypre. Ešte lepšie ak máte povolenie fotiť a natáčať (Áno ja som mal). Sú dve možnosti sektor 1 alebo sektor 4. Oboje majú niečo do seba, ale na mňa padla jednotka.

Najprv som bol sklamaný pretože som chcel vidieť Varošu. Complex hotelov, ktorý je teraz verejnosti neprístupný a slúži to, ako vojenský objekt. Neskôr keď som videl krásy Cypru v jednotke vôbec mi to nevadilo. Kedže milujem hory a prírodu bolo to niečo pre mňa. Pod článkom vám dávam menšiu ochutnávku.

Pristáli sme v „Campo Roca“ čo je kemp argentínskej armády. Po opustení vrtuľníku Hughes 500 D, som strávil nejaký čas v kempe kým neprišiel môj odvoz. Ja ako vojak ČSPSR som sa cítil, ako vo výrobni mimoňov. Pri všetkej úcte pravdaže. Mám len namysli, že tam pobehovali malí, pracovití mužíci. Či starý, alebo mladý všetci boli veľmi priateľský. Ponúkli mi dokonca ich slávne maté. Zmes byliniek, ktorá by mala mať povzbudzujúce účinky. Mňa povzbudil už len fakt, že to bolo pekelne horúce. Pritom mužíci si to spokojne sŕkali.

Už som tu mesiac. Čas na ostrove asi beží rýchlejšie, ako doma. Zdá sa mi, že som na ostrove len týždeň. Ale tak to má byť. Všetko ide ako má. Práca je predsa dôvod našej návštevy.

Piatoček sa znova niesol v duchu služby. Tento krát som bol Čítať ďalej →

Týždeň sme začali streľbami. Celkom sme sa Čítať ďalej →

Posledný krát si skontrolujem Čítať ďalej →

Píšem o svojich dňoch na ostrove, no nie všetci musia Čítať ďalej →

0630 budíček potom rýchle raňajky a Čítať ďalej →

Prvé ráno sa v Campe nieslo v znamení Čítať ďalej →